Preskočiť na obsah

Kronika obce

Digitálna kronika obce Istebné

Z dejín obce Istebné

Územie Istebného je osídlené od praveku. Lužický ľud popolnicových polí tu prišiel najmä z oblasti Turca a Liptova. Trvalé osídlenie je doložené archeologickým nálezom z mladšej doby bronzovej (1200 p.n.l.). Lužický, neskôr halštatský ľud budoval opevnené sídliská a mohutné hradiská. Takéto mohutné hradisko bolo vybudované na Hrádku – obecnej časti Istebného. Je to oblasť na skalnatom brale nad riekou Orava. Opevnený priestor mal rozlohu približne ½ ha. Oblasť bola strategickou z hľadiska polohy a významnou pri obchodnom spojení s Poľskom.

Hlavným zdrojom obživy poddaných bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka. Istebné tých čias charakterizovala pomerne hustá výsadba líp, bolo ich viac ako sto. Vysadené boli v 80-rokoch 17. storočia.

Na území obce našiel sídlo aj detský domov, v ktorom je ubytovaných viac ako 50 detí z celého Slovenska.

1272

Prvá zachovaná písomná zbierka

Najstaršia zachovaná písomná zbierka, v ktorej sa spomína časť chotára Istebné, je donácia z roku 1272. Je v nej popis územia, ktoré dostal od kráľa Hocymer, zakladateľ významného zemianskeho rodu Revických v Revišnom. (Huba, P. (2006). Istebné).

1316

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1316, kde sa Istebné uvádza ako „ Isztebna vocatum in districtu de Arva“. V donácii z roku 1382 dostali Istebné zemania Dávidovci od uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. V tom čase bolo Istebné osídlenou osadou a v ďalšom období sa už vyvíjalo ako zemianska obec.

1681

Kulturné centrum

Bohatú históriu má istebnianske školstvo, ktorého počiatky siahajú do roku 1681, kedy sa Istebné po Šopronskom sneme stalo kultovým strediskom pre evanjelikov z obcí ležiacich na pravej strane Oravy od Kraľovian po Záskalie.

1700

Od 18. stor. vlastnili dedinu Ambroziovci a neskôr Csillághyovci. Tí podporovali maďarizáciu, no aj rozvoj podnikania. Dali postaviť prvú oravskú parotehelňu, ktorá začala pracovať v roku 1912.

1945

Istebné ako partizánska obec

Počas SNP bolo Istebné partizánskou obcou. Po roku 1945 začalo meniť svoju podobu. V roku 1949 bolo založené JRD, no čoskoro sa rozpadlo a od roku 1973 sa stalo súčasťou JRD Veličná.

1952

Vznik hutníckeho závodu Kovohuty

V roku 1952 sa v obci vybudoval hutnícky závod Kovohuty (od roku 1956 je to OFZ) a v súvislosti s tým sa začala výstavba sídliska. Istebné síce zostalo obcou, no s mestským charakterom. 

1968

Hudobné festivaly

Obec sa stala známou aj vďaka hudobným festivalom Oravské synkopy a Mini-synkopy, ktoré sa začali konať od roku 1968.

2003

Prestavba

V roku 2003 si rímsko-katolícka cirkev Veličná – Istebné prestavala objekt bývalej malo-triedky ZŠ na kostol Božieho milosrdenstva.